Odborná časť

Čo by malo vedieť dieťa pred vstupom do základnej školy

Školská spôsobilosť je definovaná ako súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy.

Telesná zrelosť: (tú posudzuje detský lekár)
• Dieťa má mať výšku cca 120 cm a váhu okolo 20 kg.
• je vyspelé v tom zmysle, že dochádzka do školy mu nespôsobí nadmernú záťaž
a ochorenie.

Rozumová zrelosť:
• Dieťa má bohatšie vedomosti o blízkom i vzdialenejšom okolí.
• Pozná napr. mená susedov, názvy ulíc, druhy obchodov.
• Vie ako sa volá, koľko má rokov, kde býva.
• Pozná aj menej známe zvieratá, stromy, rastliny, dopravné prostriedky, ročné obdobia.
• Rozlišuje odtiene farieb.
• Pozná základné geometrické tvary, orientuje sa vo vzťahoch veľkosti, množstva,
poradia.
• Má číselnú predstavu aspoň do 5, dokáže sa úmyselne, z vlastnej vôle sústrediť na
činnosť aspoň 15 – 20 minút.
• Zapamätá si čo vidí a počuje.
• Ľahko sa učí básničky a pesničky.
• Chápe dej, vie porozprávať obsah rozprávky.
• Predmety a javy porovnáva, hľadá odlišnosti.
• Výslovnosť je čistá.
• Má bohatú slovnú zásobu, rozpráva plynulo, v rozvitých vetách.

Motorická zrelosť:
Jemná motorika
• Jeho pohyby sú obratné koordinované, behá, skáče, hojdá sa, vie udržať rovnováhu.
• Vie sa umyť, učesať, obliecť, zaviazať si šnúrky, používa príbor.
• Chce pomáhať v domácnosti, používa nožničky, kladivko ….
• Správne drží ceruzku, jeho ruka je uvoľnená, línie kresby pevné.
• Postavu nakreslí so všetkými základnými znakmi, rozvíja sa námetová kresba.

Hrubá motorika
• Vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať.
• Dokáže chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.

Sociálna zrelosť:
• Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými.
• Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu.
• Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča.
• Pri príchode vie pozdraviť.
• Pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním.
• Vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať.
• Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať.
• Nemá problém povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.
• Ovláda pravidlá slušného správania.
• Chce stále viacej samostatnosti.

V rámci optimalizácie vývinu detí a eliminácie problémov po zaškolení sa v poslednom čase venuje zvýšená pozornosť práve posudzovaniu školskej spôsobilosti s cieľom včasnej identifikácie a znižovaniu prípadných problémov detí. Zvládnutie prvých ročníkov školy je pre dieťa veľmi dôležité aj z psychologického hľadiska. Problémy v prvej triede môžu vážne narušiť jeho sebavedomie a poznačiť tak celú jeho školskú dráhu. Pre ne je potom vstup do školy traumou, začiatkom vlastných neúspechov, nepretržitých na seba nadväzujúcich problémov.

Dieťa zrelé na vstup do školy:
• správne vyslovuje jednotlivé hlásky,
• dokáže rozpoznať prvú a poslednú hlásku v slove,
• spontánne rozpráva o všetkom, čo sa okolo neho deje,
• používa gramaticky správne vety,
• vie naspamäť detské básničky a pesničky,
• vie zopakovať obsah krátkej rozprávky,
• dokončí stanovenú úlohu a nenechá sa vyrušiť inými zrakovými alebo sluchovými podnetmi,
• vydrží pri hre alebo inej činnosti 15 – 20 minút,
• je schopné vysvetliť základné jednoduché zákonitosti, vzťah príčiny a následku,
• orientuje sa v priestore – vie, kde je hore, dole, vpredu, vzadu, vpravo, vľavo,
• rozlišuje pojmy malý, veľký, hrubý, tenký, krátky, dlhý,
• orientuje sa v čase – včera, dnes, zajtra,
• vie odhadnúť množstvo – veľa, málo, rovnako,
• správne drží ceruzku a nevyvíja na ňu príliš silný tlak
• kreslí pevné a neroztrasené línie, dokáže obkresliť jednoduché figúry,
• nakreslí postavu so všetkými základnými znakmi,
• vystrihne jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary,
• pozná základné farby – červená, oranžová, žltá, zelená, modrá …,
• zvyká si na nové prostredie a osoby bez väčších problémov,
• má potrebu stretávať sa s inými deťmi, nebojí sa,
• nie je agresívne a spory dokáže riešiť väčšinou bez hádky a bitky,
• ovláda základy slušného správania – vie pozdraviť, odzdraviť …,
• je schopné samostatne sa obliecť, obuť, pozapínať si gombíky a zaviazať šnúrky na topánke,
• má vypestované základné hygienické návyky.

O čítaní rozprávok deťom

Schopnosti pre čítanie sa rozvíjajú v ranom detstve. V tomto období dozrieva mozog, vyvíjajú aj základné predpoklady pre čítanie a základné stratégie spracovania informácií, ktoré bude človek využívať v budúcom živote. Začať s čitateľskou prípravou možno už s budúcimi mamičkami, pretože sluch je jedným z prvých zmyslov, ktoré sa u človeka už v embryonálnom veku rozvíjajú.
Keď rodičia čítajú deťom rozprávky, formuje to správanie detí aj celkové spracovávanie podnetov a ich využitie v praxi. Zlepšuje sa im slovná zásoba, deti sú sčítanejšie a vedia sa aj lepšie sústrediť. Rozprávky sa spravidla končia dobrým koncom a dieťa sa učí chápať a poznávať hodnoty i pravidlá vo vzťahu k iným ľuďom. Deti sa učia ako riešiť aj ťažšie situácie.
Čítanie znamená zapojenie mysle čitateľa, jeho rozumových pochodov, ponor do príbehu. S knihou intenzívnejšie prežijú účastníci čítania spoločné dobrodružstvo, čím upevňujú i medziľudské vzťahy. Upevňovanie záujmu o čítanie sa má uskutočňovať prostredníctvom kníh, encyklopédií, časopisov, ktoré sú deťom voľne dostupné. Vhodná je návšteva knižnice a spoločné čítanie v nej, stretnutie sa s autorom detskej literatúry dokáže dieťa motivovať ešte viac. Knihy, ktoré deti s rodičmi čítajú doma si môžu doniesť do materskej školy a oboznámiť svojich spolužiakov, prečo je táto kniha pre nich obľúbená a zároveň môžu prerozprávať krátky príbeh jej obsahu.
Nemožno však zabúdať ani na ostatné pozitívne stránky, ktoré čítanie rozprávok našim deťom prináša:
• V prvom rade prospieva vášmu vzťahu s dieťaťom. Neberte čas strávený pri knihe ako povinnosť, ktorú máte na programe dňa, ale ako vzácny okamih, ktorý patrí jedine vám.
• Dieťa nemusí poznať písmenká, učí sa však načúvať zvukom jednotlivých hlások a rozširuje si svoju slovnú zásobu. Možno ste postrehli, že deti často čítanie „napodobňujú“. Naučia sa, kedy treba otočiť stránku, aby rozprávka mohla pokračovať.
• Dieťa sa učí, ako knihy čítať. Zdá sa vám to smiešne? My dospelí si totiž vôbec neuvedomujeme, že dieťa nemá žiadnu vrodenú danosť čítať knihu spredu dozadu a samotný text zľava doprava. Nevie ani to, že text je samostatná časť stránky a má inú funkciu než obrázky. To si postupne osvojuje až čítaním knihy s rodičom.
• Príbehy a rozprávky ponúkajú deťom návody, ako sa zachovať v určitých situáciách, pomáhajú im rozlišovať medzi dobrom a zlom, vytvárajú v ich podvedomí základné pravidlá správania. Budujú v nich tiež schopnosť vyvodzovať úsudok, rozmýšľať logicky, či rozoznať príčinu od následku. To im, samozrejme, neskôr pomôže správne interpretovať informácie, ktoré dostali.
• V neposlednom rade si deti počúvaním rozprávok vytvárajú vzťah ku knihám a rozvíjajú si vlastnú predstavivosť. Mnoho príbehov je síce ilustrovaných, ale nejde o pohyblivé obrázky, takže veľkú časť scén si musia deti jednoducho domyslieť.
Pri čítaní knihy je vhodné vytvoriť pokojnú a príjemnú atmosféru, nikým a ničím nerušenú. Počas čítania je dobré prerušiť čítanie, aby sa prerozprával obsah o prečítanom texte, dozvedieť sa, či dieťa pochopilo všetky slová, nechať mu čas premýšľať o texte. Dospelý má sprevádzať dieťa knihou od titulnej stránky, cez autora až po ilustrátora knihy.

Vyučovanie v neformálnom prostredí

O pozitívnom vplyve prírody nikto z nás nepochybuje. Príroda pomáha znižovať stres,
podporuje schopnosť sústrediť sa, zlepšuje funkciu imunitného systému. Prírodné prostredie
poskytuje pocit slobody, vnútorného sebauspokojenia, šťastia a pohody. Pobyt vonku dokáže
zvýšiť aj kapacitu mozgu na prijímanie nových informácií. Nie náhodou sa stáva forma
výučby v prírode čoraz populárnejšou.
Outdoorová edukácia je zameraná na všetky stránky osobnosti dieťaťa. Podporuje
rozvoj v kognitívnej, socioálno-emocionálnej aj psycho-motorickej oblasti. Skrze aktivít
v prírode sa stávajú deti kreatívnejšie, flexibilnejšie, vytvára sa u nich kritické a hodnotiace
myslenie. Rozvíjajú sa komunikačné a sociálne zručnosti, deti nadobúdajú praktické
skúsenosti a zručnosti.
Prírodné prostredie poskytuje množstvo príležitostí na zážitkové učenie. Priamy
kontakt s prírodou rozvíja citlivosť pre vnímanie jej krásy a evokuje túžbu dieťaťa spoznávať
a objavovať zákonitosti prírody. Prostredníctvom zážitkov počas pobytu vonku sa vytvára
vzťah k životnému prostrediu, k ochrane a starostlivosti o prírodu. Deti získavajú vlastným
objavovaním poznatky o živej a neživej prírode.
Vyučovanie v prírode je súčasťou aj nášho vzdelávacieho programu. Pravidelne sa
zapájame do celosvetovej kampane, ktorej cieľom je hrať sa a vzdelávať sa v prírodnom
prostredí. Dvakrát ročne realizujeme v našej materskej škole Deň vyučovania v prírode.
Edukácia v tento deň bude prebieha v prírodnom prostredí nášho sídliska, ale aj v areáli
materskej školy, ktorý je vhodne upravený na mnohostrannú outdoorovú edukáciu.
Deti pozorujú prírodné javy, rastlinnú a živočíšnu ríšu v bezprostrednom kontakte
s prírodou. Majú možnosť vybrať si z množstva hier na zmyslové vnímanie, z atraktívnych
pohybových hier a tvorivých dielní zameraných najmä na prácu s prírodným materiálom.
Potešením pre deti je aj spánok na čerstvom vzduchu.